Rubrika: Poviedky

V byte na Karočičovej ulici sa nič nedeje. Žije tu Alojz Ghliz, muž šikovný, aj keď spoločnosťou odstavený na vedľajšiu koľaj. Štát, krajina v ktorej žije, nepodporuje umelcov a Alojz je sochár. Tohto dňa je v jeho byte naozaj pusto. Jediné, čo sa zdá, že tu žije, sú ozdobné rastliny. Vonku bubnuje dážď, cez drevené okná preniká bubnovanie až […]

Chlapci sa spolu hrávali na Bordého ulici. Keď boli pekné slnečné letné dni, zhotovili si kuše a strieľali s nimi. Napäto čakali, kedy zaprší. Z úkrytov potom budú vyliezať dážďovky a tie bývajú najlepšími terčami. „Jožo, trafil si ju?“ „Priamo do obrúčky- to je ako do srdca.“ odpovedá rozjarene Mišovi kamarát… „Pozri, koľko […]

Na Jarmovej ulici v malej dedine na okraji krajiny žila rodina Vojavojíčekovcov. Miesto bolo ako stvorené pre život- neďaleko statku boli lesy a široké pestrofarebné lúky. Otcom rodiny bol August Vojavojíček, hospodár, večne mĺkvy muž niečo po štyridsiatke, ktorý prebral hospodárstvo po svojom otcovi. Vzal si za ženu múdru Filoménu, ktorá si muža veľmi […]

Tak ako plynie láva po výbuchu sopky či potok vyvierajúci z bystriny, tak zneli aj tóny gitary Jarha Kruzneceva. Ako hovorili niektorí nezainteresovaní poslucháči, Jarho vkladá do svojej hry dušu. Učil sa hrať od malička, od útleho veku počúval aj velikánov hudby a postupne okrem hrania hudbu aj skladal. Chodil k jednej milej pani na gitarové hodiny, tá ho […]

Doba je zlá. Časy sú zlé. Tam hore v nebi, kam sa len tak hoc kto nedostane, sídlil už od počiatku ľudstva Boh. Občas si lebedil na veľkom tróne, inokedy si líhal na oblak a nechal sa odfukovať vetrom ďalej zo svojho kráľovstva. Zvykol vtedy po večeroch pozorovať spln mesiaca. Páčilo sa mu, ako postriebruje Zem a ľudí, ktorí v nej žijú. Bol to […]

V rodinnom dome Na vidomoči sa ozve tresknutie dverí: „No čaute! Ako sa dnes máte?“ Janko sa rýchlo vyzuje, topánky sa rozletia nedbalo po chodbe, ako by sa nechumelilo… „Jano, uprac si tie svoje bagandže, príde nám návšteva!“ ozýva sa spoza televízora Ján Ryskej, Jankov otec- inak […]

V dvojizbovom byte v podkroví na Rumanovej ulici je ticho. Býva tu čudný zjav, istý neoholený muž. Je vychudnutý a so spustenými plecami pobehuje v onom tichu sám. Hlavou mu chmúria toky prapodivných myšlienok a fantázií, ktorým rozumie len on sám: „…som Anton Čibej, mne sa to musí podariť… Musí. Za každú cenu!“ Je jedna hodina poobede, […]