Založ si blog

Sochárova slza

V byte na Karočičovej ulici sa nič nedeje. Žije tu Alojz Ghliz, muž šikovný, aj keď spoločnosťou odstavený na vedľajšiu koľaj. Štát, krajina v ktorej žije, nepodporuje umelcov a Alojz je sochár.

Tohto dňa je v jeho byte naozaj pusto. Jediné, čo sa zdá, že tu žije, sú ozdobné rastliny. Vonku bubnuje dážď, cez drevené okná preniká bubnovanie až k jeho ušiam. A on? Leží na gauči a pozerá do plafónu.

Jeho inšpirácia asi ušla niekam preč… povedal by si nezainteresovaný. No Alojz pociťuje vážny problém. Je tomu rok, čo sa rozišiel so Šebestou Wurtičovou. Áno, bola trošku strelená, to je síce pravda. Áno, aj sa hrala na umelkyňu a pritom ňou vlastne naozaj nebola. No pekná bola- to si musel Ghliz priznať. Rozišla sa s ním, lebo si našla iného. Jej umenie, teda fotenie aktov s nejakým homosexuálnym fotografom nemalo konca kraja. A tam kdesi sa jej začal podlizovať Fehro Hugič. Taký banálny príbeh- povie si človek. Ale vráťme sa teda k Alojzovi, čo tak hľadá v izbe na tom plafóne?

Odkedy prežil tento rozchod, múzy mu dali zbohom. Len tak sa bezcieľne poneviera a hľadá, do čoho by pichol. Občas sa ide prejsť, občas si navarí dačo pod zub. No nie a nie sa vrátiť k svojmu umeniu. Čože predtým- oné pnutie i konfliktnosť vzťahu vedel s pokorou transformovať do svojich sôch.

Teraz? Nevie, čo s voľným časom. Zdedil veľké množstvo peňazí, tak si môže dovoliť len tak sa flákať, no aj tak. Spor je spor. Len tam prichádzajú múzy! Mal by som si nájsť inú ženu.

O mesiac kráča Donata Ihrič domov parkom, keď tu vidí akéhosi muža sedieť na lavičke. Je pekný slnečný deň. Ako prechádza okolo neho, ten sedí pokojne ďalej obalený v kapucni a hádže jej pod nohy jablko. Donata sa vyľaká, síce sa začuduje. Jablko? To je nejaký vtip?

„Nebojte sa, milá slečna. Len skúšam taktiku pri balení nových žien.“

Krásna žena sa usmeje: „A čo som ja súca do celofánu?“

„Ale kdeže…“ odpovie muž… „To sa len tak vraví… baliť ženy!“

„Veď hej… no celkom ste na mňa zapôsobil, musím sa priznať.“

„Poďte si sem ku mne sadnúť.“ Chlapík sa galantne vztýči, dá si dole kapucňu a ukáže žene husté hnedé kadere vlasov a miesto vedľa seba. „Ja som Alojz.“

„Moje meno je Donata. Teší ma.“

Keď padá ďalšia luna, v byte na Karočičovej ulici je veselá nálada:

„Počúvaj, Alojzko, a to ma skutočne budeš modelovať ako sochu?“ pýta sa Donata zamyslene svojho priateľa. Alojz sa posunie na svojom skvelom kresle na kolieskach k svojej priateľke a chytí ju za ruky:

„Samozrejme, láska, spravím z teba sochu v životnej veľkosti… Afroditu! A do ruky ti dám jablko. Bude to len tak pre radosť!“

„Jááblko…“ zhíkne roztopašne Donata. „Tak to aby sme začali.“

Alojz si chystá veľa hliny, aby mohol modelovať novú sochu. Donata mu bude stáť ako modelka, síce o nej skoro nič nevie. Vyhradil jej miesto a už si aj zakreslil malý plánik, ako by mala socha vyzerať. Ďalšie dni majstruje. Keď robia, tak robia, keď sa váľajú v posteli, tak sa váľajú v posteli. Zaľúbencom je spolu dobre. Neriešia svet tam vonku, dokonca sa ani neobťažujú navzájom svojimi problémami. Milujú sa nahí a nahí aj tvoria nové umenie. Aj svet vonku nerieši zaľúbencov. Ako majú od sveta pokoj, tak i svet má pokoj od nich.

Donata je ako skala- nepohne sa, síce si ju Alojz aj z rôznych uhlov vyfotografuje. Smeje sa a užíva si svoju prácu modelky naplno.  Zavše sa aj pohladia. O mesiac je socha skoro hotová. Alojzova priateľka musí niekam súrne odísť, no Alojz sa nevyzvedá, kam tak narýchlo mizne. Práve toho dňa používa špachtľu a zahládza ňou jemné kontúry sochy. Občas hlinu pofŕka vodou, občas menšou špachtličkou a očkom prechádza po materiáli, ktorý sa tvárni k údivu. S Dončou sa Alojz dohodne- nech príde, až keď bude socha hotová.

Keď dorazí ten veľký deň, Donata sa nevie dočkať. Otvorí dvere v byte a pozerá na svoju podobizeň ako očarená:

„Alojzko, to som celá ja.“

„Páči sa ti táto Afrodita?“

Donata sa len usmeje a prekutre rukou vo vlasoch. „Je to krásne dielo.“

„A kde si sa minule tak ponáhľala, láska?“ Alojz potísa k priateľke kreslo na kolieskach:

„Vieš, bola som u lekára.“ Donata v kresle napína svoje pružné telo.

„Vari len nič vážne…“

„Vieš, ako by som… Pred rokom mi diagnostikovali leukémiu. Prognóza je ozaj zlá.“

Alojz sa zahľadí cez okno. Po líci mu steká veľká slza.

Dievčatko za plotom

08.05.2024

(Ku dňu vítazstva nad fašizmom) Dievčatko za plotom Pozemku bez brány Ako si sa dostalo Tam kde sejú vrany Smrť Nie je cesty von Chybuje východ Na nebi žiari spln A mne je clivo Pri myšlienke Že sa stratíš navždy Tvárou bez sĺz Len z výčitky vráska Hľadáš už aj kazateľa V tak mladom veku Obyčajný lúč svetla Snáď ti dá najesť A pohladí ťa po vlasoch Tu sa totiž [...]

Ovocie hnevu ma presvedčilo, že človek to len tak ľahko nevzdá

22.04.2024

(Obsahuje dej) Rodina Joadovcov žije kdesi v Amerike na vidieku. Prídu traktory a oberú ju pod záštitou banky o polia, úrodu i domy. Sú vyvlastnení a preto sa rozhodnú vycestovať do Kalifornie. Je to 2000 míľ na západ. Musia predať staré veci a kúpiť si nákladné auto na cestu. Cestuje ich vedno dvanásť. Syn Tom, ktorý práve prichádza z väzenia, Casy-ktorého stretne [...]

Pozor, žena na obzore!

17.04.2024

Pozor, žena na obzore! Trúchlivosť márnivosť na dlhých pekných nohách… Nie vždy je potrebnou často seba vyzdvihne! Skúsiť a či nie? Oddať sa zmyselným hrám? Oči mačky, necht ostrý všehochuť, nezáujem zato zrak bystrý jej pohľadu neunikne nič! Ochota byť, budovať ó, to áno! Aj przniť, prefíkane skúšať sa hrať. Som klbko? Som myš? Horkýže! S jemným [...]

nehoda, autobus

Nehoda autobusu v Turecku si vyžiadala 10 obetí a 39 zranených

26.05.2024 21:41

Autobus narazil do nákladného auta a dvoch ďalších vozidiel.

Gitanas Nauséda

Nauséda obhájil post litovského prezidenta, premiérku suverénne porazil. Šimonyté priznala porážku

26.05.2024 21:20, aktualizované: 22:12

Nauséda vyhral aj prvé kolo prezidentských volieb, získal 44 percent hlasov.

dunaj, zrazka

Našli šiestu obeť zrážky lodí na Dunaji, český kapitán žijúci na Slovensku bol opitý

26.05.2024 21:00

Telo 30-ročného muža objavili pri obci Szigetújfalu, 48 kilometrov južne od Budapešti.

SR Bratislava vozidlá historické 500 km BAX

Železnice vypravili najdlhší vlak vo svojej histórii, viezol vzácny náklad

26.05.2024 20:01

Mimoriadny vlak dorazil do metropoly východu v nedeľu popoludní po siedmich hodinách cesty.

Vladimír Garaj

Každá ruža má aj tŕne.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 52
Celková čítanosť: 61353x
Priemerná čítanosť článkov: 1180x

Autor blogu