Alfréd Ulita

Tak ako plynie láva po výbuchu sopky či potok vyvierajúci z bystriny, tak zneli aj tóny gitary Jarha Kruzneceva. Ako hovorili niektorí nezainteresovaní poslucháči, Jarho vkladá do svojej hry dušu. Učil sa hrať od malička, od útleho veku počúval aj velikánov hudby a postupne okrem hrania hudbu aj skladal. Chodil k jednej milej pani na gitarové hodiny, tá ho […]

Doba je zlá. Časy sú zlé. Tam hore v nebi, kam sa len tak hoc kto nedostane, sídlil už od počiatku ľudstva Boh. Občas si lebedil na veľkom tróne, inokedy si líhal na oblak a nechal sa odfukovať vetrom ďalej zo svojho kráľovstva. Zvykol vtedy po večeroch pozorovať spln mesiaca. Páčilo sa mu, ako postriebruje Zem a ľudí, ktorí v nej žijú. Bol to […]

Úkosné právo Právo na lásku A ja cniem Bola si mi letom, rečou i dušou Magistrála citov Panom i labuťou Krivky, kypré tvary Kde Múzy dávajú zbohom A ja cniem a ja cniem A ja cniem za tebou S istotou ťa iný nosí pri srdci Ako sadzou ufúľanú S úsmevom Takú ťa mám vynorenú Obľúbil si ťa on Keď v prehnanom strachu Vypla si telefón Bola si mi i piesňou Zúfam a strádam […]

Zamat vo fúriku Apoštolská tieseň Učí ma, že lepšie je Nehrať sa na ruže Svätých Starodávne zvitky Neviditeľný piesok v očiach A čas Áno, to ma vtedy omrzelo Keď som ti hladil prsia A videl v tvojich Očiach zelených Zrkadlisko, kde sa nejeden Utopil A bol som ako láva Bol som ako prameň Tieň ničoho o nikom V krvi sa to vraj pozná Hriešne slovo hriešnikom

Uhorka v salóne Nemý kompas nahoty Obesená a sama Predvídavá samopaš snov „Tu som!“kričí ako pes Je tu clivo-v jej dome A ja strádam A ja míňam Peklom a predsudkami Čierne oči tvoje

V rodinnom dome Na vidomoči sa ozve tresknutie dverí: „No čaute! Ako sa dnes máte?“ Janko sa rýchlo vyzuje, topánky sa rozletia nedbalo po chodbe, ako by sa nechumelilo… „Jano, uprac si tie svoje bagandže, príde nám návšteva!“ ozýva sa spoza televízora Ján Ryskej, Jankov otec- inak […]

V dvojizbovom byte v podkroví na Rumanovej ulici je ticho. Býva tu čudný zjav, istý neoholený muž. Je vychudnutý a so spustenými plecami pobehuje v onom tichu sám. Hlavou mu chmúria toky prapodivných myšlienok a fantázií, ktorým rozumie len on sám: „…som Anton Čibej, mne sa to musí podariť… Musí. Za každú cenu!“ Je jedna hodina poobede, […]