Tak ako plynie láva po výbuchu sopky či potok vyvierajúci z bystriny, tak zneli aj tóny gitary Jarha Kruzneceva. Ako hovorili niektorí nezainteresovaní poslucháči, Jarho vkladá do svojej hry dušu. Učil sa hrať od malička, od útleho veku počúval aj velikánov hudby a postupne okrem hrania hudbu aj skladal. Chodil k jednej milej pani na gitarové hodiny, tá ho prenášala cez techniku hry klasickej až po správne sedenie s týmto strunovým nástrojom.
Počas štúdií sa s kamarátil s Jojlom Trazničevevom, ktorý bol tiež gitarový hráč a tak hrávali spolu. Postupne sa Jarho spolu s ním zdokonalil v speve. Hrávali na internáte či v prírode a mali svojich verných poslucháčov. Vtedy rezonovali z ich nástrojov piesne moderné, populárne. Tie vedeli potešiť nejednu krásnu ženu.
A tak sa raz aj stalo, že Šeria Gliholová sa spriahla s Jarhom. Obdivovala jeho hru, najmä sa jej páčila španielska hudba. Ostala pri počúvaní jej tónov ako horúcou vodou obarená. Dali sa teda dokopy a tvorili jeden z tých párov, ktorým aj okolie žičí romantiku a lásku. Keď spolu kráčali po univerzitnom campuse, držali sa v jedno za ruky. Ako milenci tiež boli ako dve zrastené holubice.
Po skončení štúdií sa presťahovali do neveľkého mesta na Gombarčičovu ulicu. V malom prenajatom dvojizbovom byte si začali plniť svoje sny. Pokým Jarho hrával po večeroch koncerty ako gitarový virtuóz, Šeria buď to išla na neho pozrieť, alebo si užívala materskú dovolenku. Áno, mali sa stať rodičmi ešte nenarodeného dieťatka.
Jarho bol oduševnený bradatý mladý muž. Popri speve a hre na nástroj sa venoval aj iným veciam. Vyrábal nábytok do ich skromného bývania. Všetko by klapalo až do dňa, keď majstroval jednu drevenú poličku a nevšimol si, že mu zadrela trieska. O niekoľko dní, pri prechytávaní hmatníka gitary, spozornel… Čo sa to deje? Akoby sa mi v strednom prste miesilo. Aj kožu mám nejakú napätú. Nemôžem ani poriadne prihmatnúť!
O dva týždne na to ho prijali do nemocnice s opuchom prsta nejasnej príčiny. Doktor sa zahľadel na silne spuchnutý tretí prst ľavej ruky:
„Nezadrel ste si nejakú smietku?“ pýta sa ho cez rám okuliarí. Je svedomitý, zdá sa, že sa už pri svojej práci stretol s kadečím.
„Neviem, pán doktor! Možno keď som vyrábal nábytok pred dvoma týždňami.“
„To by sedelo… Ukážte… Asi sa vám zadrela trieska. Pozrite sa sem, ako vám to začalo hnisať!“
Šeria zatiaľ sedela vonku v čakárni na chodbe zdesená. Čo z toho len bude? Aký strašný mal ten prst. Fuj! Bude môcť Jarho ešte vôbec hrať? A z čoho budeme žiť?
Doktor ošetril prehnitý prst priečnym rezom. Jarhovi skoro vystúpili z očných jamiek oči, keď videl, koľko veľa hnisu sa z rany valí.
„Nasadíme vám antibiotiká. Keby sa zranenie nezlepšovalo, budete musieť podstúpiť radikálnu operáciu.“
„To je čo, pán doktor?“
„Budeme vám musieť odrezať celý prst. Uvidíme na budúcej kontrole… Príďte o týždeň!“
„Ďakujem vám, pán doktor!“ odpovedal trošku nesvoj Jarho. Ak sa tento vlčí povyk naplní, nebudem už asi môcť hrať na gitare. Stredný prst je predsa pri chytaní pražcov ten najdôležitejší.
Ďalšie dni pozoroval nemú gitaru v kúte izby. Občas sa mu do očí tlačili slzy:
„Šéria, ja to nevydržím. Čo len budem robiť, ak mi odrežú prst…“ Tá, tiež celá zmätená, síce snažiac sa nedať najavo svoje predtuchy, odpovedala mu s láskou:
„Veď sa už toľko neboj. Uvidíš, dobre to dopadne!“
Čudoval sa, lebo aj napriek veľkému zraneniu, prst ho nebolel. A keď išiel na kontrolu po týždni, nebolo mu všetko jedno, no dostal malú nádej, že predsa len mu doktor prst zachráni.
„Dobrý deň, pán doktor!“
„Dobrý deň, pán Kruznecev. Tak ukážte, pozrieme sa na to…“
Doktor odňal obväz a obzeral si trošku zhojenú ranu: „Zdá sa, že antibiotiká vám zabrali. Nebojte sa, o prst neprídete!“
„Ach, tak to mi odľahlo!“ odvetil Jarho. „A čo myslíte, budem môcť ešte hrať na gitare? Viete, som aj skladateľ hudby. To ma živí.
„To vám neviem povedať. No musíte pochopiť, že sa vám dosť obmedzí natrvalo hybnosť toho prsta. Neviem, či to bude postačujúce na hru.“
„Aj malá nádej je nádej, pán doktor! Ďakujem vám z celého srdca.“
„Majte sa, pán Kruznecev. A držím vám palce. O týždeň ešte prídete na preväz, no bude to dobré!“
„Dovidenia!“
Prečo som si len nedával pri práci väčší pozor!
Po určitom čase, asi dva-krát ako luna k ďalšej lune sadá, našiel akýsi malý chlapec na ulici leták:
Pozývame vás na koncert hudobného gitarového virtuóza Jarha Kruzneceva. Koncert sa koná 17.11.2022 v sále Na končitej v divadle Priazeň.
V dave ľudí, ktorý prišli na vystúpenie Jarha, sedí jeho manželka Šeria tiež. Všetko nakoniec dobré konce má!– premýšľa si v duchu a sleduje pomaly sa zapĺňajúcu sálu. Jarho bude hrať aj so svojím krivým prstom. Povedal, že to napriek jeho zhoršenému pohybu zvládne. Musel veľa cvičiť, no cieľ mal jasný. Argonov fraktál na dvanástu mi predsa musí vyjsť! Bez trémy, spokojný a vyliečený. Po odohratí koncertu ďakuje. Ďakuje hlavne Šérií, jeho manželke, že bola s ním v zdraví i chorobe. Ľudia si žiadajú prídavok. Hudba, ktorú skomponoval, sa im veľmi páči.
Celá debata | RSS tejto debaty