Alfréd Ulita

(Obsahuje dej)

Do Moskvy príde sám diabol menom Woland a začnú sa diať, inak bežným ľuďom, čudné veci. Najprv odtrhne hlavu istému Berliózovi električka, pričom Woland mu to predpovedá slovom. Básnik Ivan sa len prizerá, ako umiera jeho známy Berlióz. Následne ujde a behá len v spodkách po uliciach Moskvy, až sa dostane do psychiatrickej liečebne. Tam ho lieči profesor a zdá sa, že má čo robiť. Vraj trpí bludmi a schizofréniou. Ešte pri stretnutí s Wolandom mu totiž tento (sám diabol) povedal, že žil aj v časoch Piláta Pontského. Preto sa o tejto pravde snaží Ivan presvedčiť samotného profesora psychiatrie Stravinského, no s malým úspechom. Ostáva zavretý na klinike.

Neskôr sa odohrá predstavenie čiernej mágie pod taktovkou Wolanda a jeho kumpánov. Ľuďom sa predstavenie páči, no po jeho skončení pobehujú ženy po Moskve nahé, jednému mužovi odtrhnú pri šou hlavu, aby mu ju dali po chvíli naspäť… Tento tiež končí na psychiatrii a je liečený injekciami.

V hlavnom meste Ruska sa skrátka deje čosi zvláštne, ožívajú tu temné sily, ľudia sa čudujú nad premenou bankoviek na papieriky. Tieto fantázie majú korene v tajomnej návšteve diabla. Ten sa ubytuje v Berliozovom byte a po rôznych udalostiach byt zhorí. Okrem neho tu vystupuje aj Wolandov pomocník Azazello, Hroch a tlstý čierny kocúr, ktorého odraz nie je v zrkadle vidieť. Alebo je to zdanie?

Na scénu sa dostane majster, ktorý sa vzdal svojho mena a je tiež hospitalizovaný na klinike. Prejde cez balkón k Ivanovi do izby a skamarátia sa. Majster vysvetľuje, že napísal román o časoch Pontského Piláta, čo Ivana prekvapí ako akási náhoda. Povie mu o samotnom diablovi.

A Margaréta? Tá sa tu objavuje nečakane. Myslí si, že o svojho milého majstra prišla (síce je vydatá za iného), preto sa z nej stane vďaka Wolandovi bosorka. Lieta holá na metle krajinou a dejú sa rôzne nadpozemské a iracionálne situácie, ktoré zažíva. Potom zistí, že majster žije, a tak Margaréta ujde od svojho manžela. No ešte predtým robí kráľovnú na diablovom plese.

Pár ľudí umrie, zhoria tri stavby, stovky ľudí sa pomiatnu. To je výsledok diablovej návštevy v hlavnom meste Ruska. Po jeho odchode sa život ako-tak vracia do svojich koľají. Niektorí protagonisti, ako ten, ktorému počas predstavenia odtrhli hlavu a opäť mu ju nasadili, majú dlhodobú traumu. Aj honba za čiernymi kocúrmi, ktorú celá udalosť vyprovokovala, po odchode diabla s jeho družinou, mala v podstate dobrú dohru- ako pre ľudí, tak aj pre kocúrov. Samozrejme prebehlo aj vyšetrovanie, s nie celkom jasnými závermi.

„Čo už, človek je smrteľný, a spravodlivo sa hovorí, že nevieš dňa ani hodiny.“

„Chcem hynúť s tebou.“

„Múdri ľudia sú preto múdri, že vedia rozmotať zamotané veci.“

„Seďte si tu sama na lavičke a modlikajte, aby vás nechal voľne žiť, dýchať, aby odišiel z vašej mysle.“

„Moja tragédia je v tom, že žijem s človekom, ktorého neľúbim, no ničiť mu život pokladám za nedôstojné.“

„Slúžky vedia všetko, je omyl si myslieť, že sú slepé.“

„Kto slobodný by vymenil slobodu za ťažký chomút?“

Postáv je v diele dostatok, je to však súvislý text, nepôsobiaci rušivo. Dielo bolo napísané medzi rokmi 1929-1940. Číta sa ľahko, vzletne, dotýka sa nenútene. Prvý rukopis autor spálil, následne na radu manželky ho písal opäť. Román je napísaný v magickom realizme, čo iste ocenia milovníci umenia a lá Jakubisko, Chagall, Asturias. Bol vydaný aj ako cenzurovaný (v Rusku), aj ako necenzurovaný. Spisovateľ Michail Bulgakov bol i dramatikom, novinárom, pôvodne lekárom. Okrem knihy Majster a Margaréta, ktoré sa radí medzi najvýznamnejšie diela ruskej literatúry 20.storočia, napísal aj Diaboliádu, Psie srdce, Čičikovovo putovanie a Osudné vajcia.

Čo vlastne napísať o tomto diele? Fantázií sa medze nekladú. Je to bravúrna, satirická, uletená, strelená komédia s vážnym sureálnych nádychom. Možno nie je správne stavať toto dielo do roviny analytickej, no predsa sa v závere po prečítaní musím pohrávať aj s myšlienkou, či obsah knihy nie je len narafičený snový, metafyzický svet profesora Berlióza, podľa nejakej freudovskej školy. Možno je to tiež jedna z ciest, ako by mohol byť Majster a Margaréta interpretovaný. Určite totiž sen zohráva v tomto diele svoje miesto a jeho čítanie občas pripomína snové prežitky zla (napríklad tlstý čierny kocúr), i keď to tak naoko nevyzerá. Alebo je to vykreslenie povahy zla ako takej?

Či sa dielo snaží zrkadliť ruskú spoločnosť, je podľa mojej mienky tiež otázne. Zdá sa totiž, že ju autor stavia miesto kritického náhľadu do svetla grotesky. Je tu však naznačené, ako sa v Rusku žilo- podvody s peniazmi, valutami, byrokracia, spoločenská satira- a nad všetkým mala ruku milícia.

Hodnotenie: 9+/10