Alfréd Ulita

(Obsahuje dej)

Otec rodiny John Wayne je už starý. Jeho najstarší syn Jozef chce ísť po svojom-nájsť si pozemok na život. John mu dáva požehnanie a dovolí mu ísť.
Jozef nachádza pozemok v údolí Nuestra Señora, teda Panny Marie, kde rastie vysoký dub. Tu sa zabýva. Neskôr za ním prídu aj bratia Tomáš, Burton a najmladší Ben so slovami, že ich otec umrel.
Jozefovi sa zazdá, že cíti otca v starom dube. Akoby žil ďalej. Kraj prekypuje zeleňou, z malého gazdovstva sa stáva veľký ranč, farma.
Dej sa rozvíja priamočiaro. Na jednej strane sa Jozef stretáva s kresťanským nesúhlasom jeho brata Burtona k pohanským praktikám (uctievanie stromu), na strane druhej veľmi až pulzne živým bytím na tomto statku, kde má on ako otec sťaby otcovskú ruku.
Vystupujú tu ďalšie postavy ako Juanito či farár Angelo, ktorí sú v pravý čas vpletený do príbehu. Ďalšie postavy sú tiež dôležité – Elizabeth ako Jozefova manželka, ktorú si vezme za ženu, Rama- manželka Tomášova, tiež Jozefov syn Ján, ktorý sa mu v „hojných“ časoch narodí.
V jednom čase všetko kvitne, rodí sa, v druhom zas nastáva sucho. Jozef je nútený po prehrách čeliť osudu (alebo Bohu)- vyschne mu bratovou vinou starý dub, umrie brat, žena, aj dobytok pri presune za lepšími podmienkami na život.
Jozef sa však drží svojej zeme. V závere sa stará o studnicu, no aj tá vyschne a on umiera. Pred smrťou si však uvedomí- parafr. „ja sám som ten dážď, na ktorý toľko čakám.“

„Všetko akoby sa pohybovalo v nepretržitom kolobehu, všetko okrem života.“
„Tieto slová mali zahaliť nahotu, ktorá je v šatách smiešna.“
„Robíte múdro, ak kážete zvieratám v klietkach, ináč by ste sa v klietke mohol ocitnúť sám.“
„Je to moja zem. Neviem, prečo je moja, čo ma oprávňuje nazývať ju svojou, ale nemôžem ju opustiť.“
„V suchom roku nestoja všetky znamenia za deravý groš.“

Majster John Steinbeck okoreňuje svoju krutú výpravnú epopeju rodiny krásnom: „…biely mesiac ako kostlivec…“ je len zlomok poézie v tomto diele. Používa dôvtip, trefné opisy, zaujímavé postrehy – „vycvičím jastraby a budú loviť kačice“. Zvieratami a prírodou je dielo prepletené s pátosom, s oslavou bytia. Človek zároveň nemusí čakať nič prevratné, postavy sa správajú ako ľudia. Napr. kňaz je len kňaz – chce, aby sa človek modlil a chodil do kostola. Farmár je zas len farmár. Aj keď autor navádza a neprezrádza, čo sa chystá, samotné zápletky sú bežné, „zo života“. Nič však nepôsobí prvoplánovo. V diele sú prvky magického, aj keď sa drží realizmu. Tento sociálny román písal päť rokov a je to poznať. Je to zatiaľ v mojich očiach vrchol jeho tvorby a dielom ma zasiahol, aj zahral na tých správnych strunách. Autor ho napísal ako jedno z prvých diel (1933). Neskôr získal Nobelovu cenu. Dielom už v začiatkoch podčiarkuje svoju výnimočnosť ako literárny umelec a spisovateľ. Toto dielo by som nazval „ozajstným“. Biblické prvky prepletené s védami, to je aj odvážny a mravný Steinbeck.

„Skutočnosť je iba odrazom viditeľného a neviditeľného, fyzického a metafyzického, vedomého a podvedomého.“

Hodnotenie:10/10