(Obsahuje dej)

Hlavnými postavami v tejto knižke sú Bimalá, Nikhil a Sundeep. Bimalá je manželkou Nikhila, maharadžu v Indii. Žijú si spolu svorne, dodržiavajúc prísne spoločenské a náboženské pravidlá. Sundeep príde medzi nich ako známy, porozprávať sa s Nikhilom o vláde, teda rozobrať veci politické. Je to oproti Nikhilovým konzervatívnym a tradicionalistickým názorom rojko, ktorý chce vytvoriť akési nové hnutie. Sundeep príjme Bimalú, aby mu zohnala peniaze na „veľkú vec“. Jej srdce sa mení, Sundeep sa jej páči. V závere sa však vráti láskou k Nikhilovi, Sundeep odchádza.

Thákur načrtáva trojuholník lásky na pozadí indických zvykov a tradícií. Bimalá aj napriek tomu, že zachováva manželské rituály, nechá sa-i keď len duševne, zviesť Sundeepom. Tento revolucionár v nej prebudí záujem o „vyššie veci“.

„Vec, ktorá sa zdá taká skvostná, keď na ňu hľadíme z výšky práce za vlasť, vyzerá tak špinavo, keď sa na ňu dívame zdola!“

„Život je neobmedzený – je spojením rozporov. My ľudia sa snažíme stvárniť ho myšlienkami a vliať ho do pevnej formy- do nesporných úspechov.“

„Pre svojho milého vpletiem si do vlasov kvet, roveň mu nenájdeš v troch šírych svetoch.“

„Zblížili sme sa. Ale keby som tu ostal dlhšie, postupne by sa nám duše zas oddialili.“

Mal som veľký záujem o Rabiudranátha Thákura, v prvom rade básnika, vlastníka Nobelovej ceny. Určite ma nesklamal. Konkrétne táto jeho próza je, ako sa niektorí vyjadrujú, trochu aj snová, prepletená lyrickosťou. Zaujali ma niektoré indické zvyklosti- zametanie prachu spred nôh, či fakt, že posvätná krava je „báseň súcitu“. V diele je cítiť lásku k múdrosti. Dej je jednoduchý, priamočiary, subtilné opisy hlavnej hrdinky sa mi páčili.

Hodnotenie 9/10