„Každý z nás dĺži prírode svoju smrť.“ Sigmund Freud

Vrátil som sa z prechádzky. Ako obvykle, chodím u nás za dedinu aj so psom a teším sa z počasia, prírody, pár milých stretnutí živých či neživých bytostí… Len tak si každý deň kráčam a sledujem scenériu krajiny. Tu sa mi pod nohy prišmochce užovka, pozorujem striebristé lístky nátržníka… ako pomaly rastie… zdravím sa s okoloidúcimi popri kríkoch trnky… pozorujem poľné zajace ako trielia kamsi do úkrytu… hloh dáva aj tohto roku drobné zdravé bobuľky… na lúke sa niekedy pasie celé stádo jeleňov… občas  prefrngne tadiaľ líška… Tu som doma. A občas v týchto divokých krásach rozjímam.

Istý úsek, kým sa dostanem na prašnú, kráčam po betónovej ceste, kadiaľ chodia aj automobily. Je dnes sparno, aj vták čviriká tichšie ako obvykle… odrazu si všímam spľasnutú mŕtvu žabu, ktorú prešlo nedávno auto. Nedalo mi to a tak som začal počítať…

Z jari, keď tadiaľto prechádzam po známych cestách a chodníkoch, stretávam mŕtve slizniaky. Nie jedného… ani dvoch… je ich niekoľko stoviek… už som takto našiel aj mŕtve slimáky, dážďovky, salamandru, ježka… a tak som začal myslieť plošne… ako je to naozaj vo svete…

Podľa britských výskumníkov sú zrážky na cestách jednou z najčastejších príčin smrti zvierat. Vo svetovom meradle sú ohrození tasmánski diabli, vačice virgínske, líšky ostrovné, africké divoké psy či veverice líščie. Líšky, vlky, medvede i ďalšie cicavce tiež nachádzajú smrť pod kolesami áut. Keď si vezmeme problematiku pod drobnohľad, aj veľké úhyny hmyzu pozorujeme na cestách. Motýle, komáre, bystrušky, pavúky, včely, osy… Koľko duší opúšťa každú sekundu tento svet?!

V časoch, keď si ľudia zapriahali kone do vozov a drožiek, nebolo toľko smrti na cestách. Keď zrátame okolnosti v časovom horizonte od roku 1885, kedy bol zhotovený prvý automobil, prešlo štrnásť desaťročí. Smrť na cestách má dlhánsku kosu. Je to ako slepo napísané písmeno do šlabikára sveta… stane sa náhodou, pri prechode cez cestu. Táto studňa zdá sa nemá dna.

Keby neboli autá, svet by sa nielen spomalil. Na prahu klimatickej krízy visí nad nami otáznik náhradných pohonov, starostí s elektrinou na margo rýchlych presunov. Cestovanie je módnym trendom, bez motorových vozidiel by svet nejestvoval. Hovoríme tu o globálnom úhyne tisícok druhov, pričom sa svet točí aj ďalej. Aj bezo mňa. Je barbarstvo chcieť túto situáciu zmeniť. No povedzme si, koho to úprimne aspoň trochu netrápi?