Alfréd Ulita

(Recenzia)

Dej knižky sa odohráva kdesi v Rusku pánu Bohu za chrbtom, aj v osade Skvorešníky. Vystupuje tu veľa postáv, ktoré sú v prenesenom význame „posadnuté“. Stavrogin ako prepojenie s metafyzickou rovinou bytia, Stepan Trofimovič, Piotr Vechovenskyj, Šatov či Kirillov- autor opisuje ich vnútorné zamyslenia, všetko vystavané na presných dialógoch. Títo ľudia majú teda spoločné, že v ich živote koná Diabol, démonické sily, resp. Besy- podľa príbehu z Evanjelia, kedy Kristus vyháňa z diablom posadnutých démonov a posiela ich do svíň- pasúcich sa na lúke. Tieto svine potom vbehnú do mora a utopia sa aj s nečistými duchmi. Ježiš v tomto príbehu očistí posadnutých.A tak by to malo byť aj v tomto diele…ale…

Autor sa tu zaoberá otázkou ruského národovectva… parafr.: „Rusko je hra prírody, nie rozumu.“ Táto otázka vyvrcholí pri intelektuálnom konflikte vysokoškoláčky a gymnazistu… ktosi z postáv sa tu zamýšľa nad tým, ako „vyhubiť géniov…“ „Ľudstvo prežije bez Nemecka, Rusov, Angličanov, bez chleba tiež prežije, no neprežije bez krásy…“ Estetické vnímanie a cit pre krásno ako také sa tu tiež vyníma. V niektorej z kapitol zas vznikne požiar, pričom padnú prvé obvinenia. V následnosti na to sa Dostojevskij snaží priblížiť pôrod Márie Ignatievny- Šatov pri tom tára, nakoniec sa podarí dieťa porodiť vďaka Arine Prochorovne. V ďalších miestach deja sa objavujú úvahy o samovražde- „Ak sa zastrelíte, stanete sa Bohom…“ „Nechápem, ako mohol doteraz ateista vedieť, že Boh nie je, a zároveň si neuvedomiť, že on sám stal sa Bohom…“ Dovedna v diele umiera 13 postáv. Niektorí spáchajú samovraždu. Nitky medzi nimi jestvujú, hlavne v úvode diela sú charaktery bližšie priblížené čitateľovi. Celkovo pochopenie diela a deja nie je jednoznačné, myslím si, že sa pri každom novom čítaní dá nájsť niečo nové, zatiaľ nepovšimnuté.

„Bol to človek svedomitý a preto býval často smutný.“

„Ešte stále je očarujúci pre jej ženské srdce, teda nie len ako vyhnanec alebo ako slávny učenec, ale aj ako pekný chlap.“

„Po skutočných, ozajstných mukách niekedy aj hlupáci dostali rozum, takú schopnosť má trápenie.“

„Ak uprednostňujete gilotínu a ešte s takým nadšením, tak jedine preto, že stínať hlavy je to najľahšie, ale mať ideu je to najťažšie.“

„Nechápeš, že človek okrem šťastia nevyhnutne potrebuje aj nešťastie?“

„Človek je nešťastný preto, lebo nevie, že je šťastný, jedine preto. To je celé!“

„Treba byť skutočne veľkým človekom, aby sme obstáli aj proti zdravému rozumu.“

„Hlúposť, ako aj najvznešenejší génius je rovnako prospešná pre osudy ľudstva.“

„Priateľka moja, nepotrebujem nič, iba vaše srdce a tento váš milý, očarujúci pohľad, akým na mňa pozeráte!“

„Boha potrebujem už len preto, že je to jediná bytosť, ktorú možno večne milovať.“

Román Diablom posadnutí začal Dostojevskij písať v roku 1870. Nie je to jednoduché čítanie, je to písané ťažším jazykom. Vzťah k národu, náboženstvu zvládol v diele Fjodor k jeho chvále. Sám si prešiel v živote viacerými úskaliami- bol skoro obesený, omilostený cárom Mikulášom I., následne prenesený do pracovného tábora, kde mu 4 roky robila spoločnosť len jediná kniha- Evanjelium. Po návrate z nútených prác bol akoby živou mŕtvolou, kýmsi kto „prežil smrť“, čo sa odrazilo aj v jeho ďalšej tvorbe. Už nebol tým rebelom z mladosti, ateistom, ale zdá sa veriacim ortodoxným kresťanom. S myšlienkami Dostojevskij štrikuje, čitateľa vťahuje k analýze jednotlivých postáv, poznačenej ich charaktermi, učí nás myslieť a utvárať si vlastný názor. Ústredným motívom prežívania niektorých „posadnutých“ je nihilizmus, teda ničotnosť. Akoby na nepopísanej tabuli nám ukazuje tváre svojich postáv, ktorých charaktery načerpal úsilným a hĺbavým pozorovaním ľudí v bežnom živote, trefne ich pomenúvajúc. Myslím, že nie je na mieste hodnotiť povahu autora. Isté je, že trpel celý život epilepsiou a aj napriek tomu písal. Dielo, podobne ako aj iné jeho knižky (Zločin a trest, Idiot, …) tvoria vrchol ruskej klasiky a inšpirovali celé generácie autorov. Dostojevskij inkliminoval k utopickému socializmu. Bol to spisovateľ, filozof.

Hodnotenie: 9/10