Krátke dielo o ideálnom štáte. Z gréckeho významu slova sa dajú odvodiť dve paralely v názve – raj a nekrajina. Čitateľ a študent si môžu vybrať. Dielo je vyše 500 rokov staré. Autor žil v Anglicku po boku kráľa Henricha VIII., ktorý ho neskôr dal popraviť. V Anglicku boli vtedy citlivé reformačné prúdy a rojčenie proti Vatikánu a pápežovi- podobne ako v tých rokoch vedená Lutherova reformácia v Nemecku.

Dielo More napísal teda v roku 1516. Pojednáva tu o ideálnej spoločnosti, v ktorej nie je osobné vlastníctvo. Ľudia žijú v temer rovnakých mestách, krajinu spravuje senát. Živia sa poľnohospodárstvom, tkáčstvom, výrobou vlny či tesárstvom. Majú svoje náboženstvo, kde jestvuje jeden Boh-Otec. Tým, že všetko patrí štátu, mohlo by sa očakávať, že budú ľudia nespokojní bez vlastného majetku. A však opak je pravdou- autor zdôrazňuje epikurejsky radosť ľudu z uspokojovania vlastných potrieb. More premýšľal platonisticky (Ideálny štát) a stoicky. Antický dialóg je v diele zachytený v podobe rozhovoru so vzdelaným Rafaelom. Utopijci vedú aj vojny, no len ozaj v krajnom prípade. Jestvuje tu aj otroctvo, avšak nie sú tresty smrti a minimum uväzňovania. Pred zapečatením manželstva musí vidieť muž svoju nastávajúcu nahú, podobne aj ona svojho muža- zistia tak, či si vyhovujú aj napriek možným chybám krásy. 

„Kto často hádže kockami, má niekedy šťastný hod.“
„Odpovedz bláznovi podľa jeho bláznovstva.“
„Príroda nás nemôže súčasne nabádať byť k druhým dobrý a milý, a k sebe nemilosrdný a krutý.“

Mórova Utópia má svojský jazyk, číta sa plynule a jednoducho. Autor bol právnik. Téma utópie (je jej priekupník) sa nesie naprieč celými dejinami. Boli pokusy využiť ju aj v realite v architektúre či pri zriadení štátov. Thomas More je ako kresťanský humanista blahoslavený Vatikánom. Utopický socializmus bol myšlienkou, ktorá si našla miesto v Rusku popri marxizme.

Hodnotenie:9/10