(Obsahuje dej)

Príbeh o univerzitnom profesorovi Mosesovi Herzogovi, židovi žijúcom v Amerike, pojednáva o jeho vzťahoch so ženami či s deťmi na podklade rozvodu, milenky a podobne. Je to dosť ťažké čítanie. Vnútorný svet hlavnej postavy je rozvitý, kvetnatý. Herzog vyznieva trošku nedocenene, citlivo, ba až placho v kontraste s jeho bývalou manželkou Madeleine, s ktorou žili v konflikte. Dej je nejasný, stráca sa v intelektuálnych úvahách „o živote“, i keď určité styčné body tu sú. Jednak je to jeho cestovanie za manželkou do iného mesta, či výlet s dcérou June niekam von. Zaujalo ma, ako museli za Herzoga platiť kauciu, lebo držal nedovolene zbraň (bol to ale revolver po otcovi). Komplexne by som dielo hodnotil ako filozofické. Na rozdiel od Hellera opisuje tu amerických židov takých akí sú- niekedy s problémom sa začleniť. Je to vôbec charakteristické pre všetky Bellowove práce. Humor tu tiež nie je sarkastický, Herzog pôsobí skôr v skrumáži problémov naivne. Kým Steinbeck píše v dielach o americkom vidieku, tu je dej zameraný na muža z veľkomesta, na „niekoho“- teda vzdelanca, ktorý tiež musí čeliť svojim problémom, aj na poli intelektuality, ale aj zdravia.

„Na púti za šťastím treba počítať i so zlými výsledkami.“
„Cudzie srdce. Ja zaň nezodpovedám.“
„Ešte vždy som mladá, krásna, plná života. Prečo by som to všetko mala premrhať pri tebe?“
„Je molekula uhlíka vyplnená myslením?“
„Z technickej premeny vyplýva civilizácia, ba i morálka.“
„Len práca a nijaká zábava – to je zlý liek.“
„Nevôľa je istý druh radosti.“
„Nanič umenie a neresť idú ruka v ruke.“

Saul Bellow získal Nobelovu cenu za literatúru.

Hodnotenie: 7/10