(Obsahuje dej)

Sal, teda samotný autor, potĺka sa spolu s priateľom Deanom Moriartym po Severnej Amerike a Mexiku. Oslavujú blaženosť, čo je akýmsi nepísaným mottom celej generácie beat. Postavili sa skostnateným princípom spoločnosti hlásiac, že svet potrebuje „čisté vzťahy“. Ich cesta je plná stretnutí s obyvateľmi vtedajšej Ameriky. Je prekvapivá, plná možností, niekedy bezcieľna, dlhá, no v konečnom dôsledku je sama cieľom. Nie vždy majú hlavní hrdinovia peniaze. Stretávajú rôzne ženy, s ktorými spávajú. Neal Cassady, teda fiktívny Dean Moriarty, predstavuje tu človeka voľnomyšlienkara, slobodného no so záväzkami k ženám, uletenca, avšak aj niekedy detinsky presvedčeného o správnosti svojho smerovania, sympaťáka čo je za každú srandu a s ktorým sa oplatí zažiť každé dobrodružstvo. Celý dej je podčiarknutý katolíckym náhľadom samotného autora, zdanlivo protichodným s určitou amorálnosťou. Avšak, či už je to fajčenie marihuany spolu s nejakým Viktorom kdesi v Mexiku, návšteva bordelu, niektoré vetné vyjadrenia presahujú bežnú tuctovú literatúru. V pozadí cítiť v texte lásku k ľuďom, túžbu po slobode, ale aj potrebu priateľstva ako takého. Práve to má zdá sa veľkú moc tvoriť nekonečné road príbehy.
K ďalším ľudom z beat generácie patria Allen Ginsberg, William S. Burroughs, John C.Holmes, Herbert Huncke. Práve tí tvoria spolu s Nealom a Jackom Kerouackom jadro tohto príbehu.

„Starého maestra novú pesničku nenaučíš.“
„To je typická Amerika. Každý robí, čo si myslí, že musí robiť.“
„A potom všetci hurá za sladkým životom, lebo čas je tu a my vieme, o čo v ňom frčí!“
„Už roky na tebe žeriem ten domov a manželstvo, a tie nádherné, úžasné veci o duši.“
„Mal som takú strašnú chuť na mlieko a smotanu, že som si zohnal robotu v mliekárni, a hneď z fleku som vypil dva litre pekne hustej smotany a parádne som sa došablil.“
„A už fakticky máš na to, aby si zakotvil s dajakou kočkou, ak teda takú niekde splašíš, a skultivoval si ju, aby rozmýšľala tvojou dušou, ako som to vždy chcel.“
„Ty vôbec nevieš, že život je vážna vec a že väčšina ľudí sa v ňom chce k niečomu slušnému dopracovať, nielen stále blbnúť a blázniť.“
„Ale čo, cesta je život.“

Autobiografický román Na ceste autora Jacka Kerouacka bol prezývaný aj „bibliou beatnikov“. Dával tempo a spád celej beat generacií v Amerike. Bolo to koncom 50.a na zač.60.tych rokov. Autor napísal toto dielo údajne písacím strojom na šulec baliaceho papiera. Iba by ho brzdila výmena papierov vo výmenníku. Trvalo mu to tri týždne. Dalo by sa hovoriť o prepracovanom cestopise tých čias, teda kniha nastavuje zrkadlo Amerike ako takej skrze mladých ľudí- krajina vyvstáva ako zem plná možností, pracovných príležitostí, dáva priestor jednotlivcom k sebarealizácií. Aj napriek tomu je poznačená budovaním kariéry a je konzumná, proti čomu sa beatnici svojským spôsobom postavili. Povedal by som, že preklad pána O. Koříneka z roku 1991 je naozaj majstrovský.

Hodnotenie:9/10