Alfréd Ulita

(Obsahuje dej)

Príbeh o živote a diele archeológa Heinricha Schliemanna a jeho manželky Sofie je aj príbehom o objavení Tróje a Mykénskych hrobov. Heinrich vyrastá bez mamy. V detstve sa k nemu dostane knižka o Tróji, síce nemá riadne vzdelanie a pracuje v obchode, už vtedy sa rozhodne nájsť toto mesto. Zoznámi sa s Homérom a jeho Iliadou a Odysseiou. Z Homéra čerpá celý život. Stretne sa na popud biskupa s gréckou ženou Sofiou a dajú sa dokopy. Ich manželstvo je sprostredkované. Je o tridsať rokov mladšia, pekná, tiež má rada grécku kultúru. Heinrich o nej hovorí ako o svojom „gréckom poklade“. Predtým má prvú manželku Jekaterinu z Ruska, s ktorou sa rozídu. Sofia mu splodí dve deti: Andromachu a Agamemnóna. 

Príbeh je pretkaný objavovaním Tróje, Priamovho pokladu či kráľovskej hrobky v Mykénach, ako aj konfliktami s vedcami či novinovou kritikou. Heinrich je prchký a zapálený pre vec. Je archeológom z vášne, je milionár, k čomu dôjde vlastným úsilím. Prenajíma byty v Paríži, má akcie v Amerike či v Rusku. Sofia si zakladá na gréckych mravoch a svojej rodine-otcovi, matke a súrodencoch. V deji sú spomínané časté cesty manželov po svete, spory o Priamov poklad, múzeá, sťahovanie rodiny na pozadí veľkých Heinrichových príjmov. Do vykopávok investuje tento muž veľa času a aj finančných prostriedkov. Nakoniec ochorie na obe uši a v Taliansku umiera. Sofia je z toho zdrvená. Heinrich Schliemann má postavenú kryptu na Aténskom cintoríne. Objavil veľký zlatý poklad ako v Tróji, tak aj v Mykénach. Kopal aj na iných miestach. Sofia ho vždy sprevádzala.

„Sám si vravel, že človek, ktorý zaplatí odborníkovi za radu a potom sa jej nedrží, je blázon.“
„Nesmie zostať osamelý bez svojich kníh, ktoré by sa mu prihovárali.“
„Osamotená žena, pomyslela si, je najúbohejšie stvorenie na svete.“

 
Autor je jeden z mála, ktorý písal životopisné príbehy o slávnych osobnostiach takto prepracovane. Aj kniha Smäd po živote je dobrá. Bol to Američan. Vedno napísal pätnásť kníh. Nakoľko sa mi spočiatku javilo spracovanie hodne naivné, prikláňam sa k hodnoteniu 7/10. No preklad je dobrý. Kniha prehĺbila moje poznatky z archeológie, myslím, že stojí za prečítanie. Je dosť objemná. V závere som mal celkom ucelený obraz doby, teda z obdobia 1860-90. Aj keď si myslím, že tento obraz je skreslený-trošku mi vadilo, že sa prežitok starých čias miestami prelieval s našimi časmi-hlavne čo sa vyjadrovania týka. Možno to ale bol len môj dojem. Na druhej strane, veľmi hodnotné sú podľa mňa v diele opisy stravovania v tých časoch, teda hlavne grécka kuchyňa. Miestami sa mi zbiehali slinky.