V malom mestečku na okraji krajiny žil Rusmo Wudnis. Tento mladý muž bol šťastný – mal frajerku, rád si spieval, chodil do práce a venoval sa životu. Bojoval však s prírodnými zákonmi- nechcel umrieť, preto sa rozhodol po domácky si zhotoviť elixír večnosti.

Denne nosil domov rôzne ingrediencie, prehŕňal sa v knihách a hľadal prastaré recepty, podľa ktorých mal oný elixír vzniknúť. Trvalo to veľa rokov, no nápoj sa mu postupne darilo namiešať.

Jedného dňa, práve po výdatnom milovaní s partnerkou, spomenul si na knihu „O večnosti“. Pridám trošku mandragory ako finálnu ingredienciu.  Len kde ju zoženiem? Tá rastie v okolí Stredozemného mora. Pôjdem teda do Grécka a kdesi jabĺčka lásky vykopem.

Rusmo vyrazí na cestu a kupodivu po rôznych peripetiách naozaj nájde rastlinu, ktorej koreň vyzerá ako nahá žena. Odtrhne z nej zlaté plody a donesie ich domov. I pridá ich do nápoja.

O dvetisícpäťstoštyridsaťdva rokov sedí vo vyhnanstve sám akýsi skôrnatený chlap a preklína deň svojho narodenia. Umný by v ňom spoznal Rusma. Načo som len ten elixír vyrábal?!