Tag: báseň

Aj môj dávny idol je zlomený Vetché reči Prázdne kecy Učím sa pískať Ako druhí skáču Nie nie, nie som nevinný Len jedno chcem jedno Poéziu. – Tá zmizla z toku kontinentu Z tabulí sklených, z podchodov Z piesní, akoby sa niekto dohodol Ľudia špinia, hubujú Hnevajú sa, osočujú Nie nie, nie som nevinný Len jedno chcem jedno Poéziu. – Ústa […]

(Ku dňu vítazstva nad fašizmom) Dievčatko za plotom Pozemku bez brány Ako si sa dostalo Tam kde sejú vrany Smrť Nie je cesty von Chybuje východ Na nebi žiari spln A mne je clivo Pri myšlienke Že sa stratíš navždy Tvárou bez sĺz Len z výčitky vráska Hľadáš už aj kazateľa V tak mladom veku Obyčajný lúč svetla Snáď ti dá najesť A pohladí ťa po vlasoch Tu sa totiž […]

Pozor, žena na obzore! Trúchlivosť márnivosť na dlhých pekných nohách… Nie vždy je potrebnou často seba vyzdvihne! Skúsiť a či nie? Oddať sa zmyselným hrám? Oči mačky, necht ostrý všehochuť, nezáujem zato zrak bystrý jej pohľadu neunikne nič! Ochota byť, budovať ó, to áno! Aj przniť, prefíkane skúšať sa hrať. Som klbko? Som myš? Horkýže! […]

Keby bolo keby Znie novou básňou Napísať ti chcem láskou Opantaný A Koh-I-Noor ti venujem Premenený Na tuhu v týchto riadkoch Klzkú a vpíjavú Sťa pohľad tvoj Keď si češeš vlasy Narábajúc hrebeňom ako mečom Dosýta ma vypĺňaš Letmo srdečným celkom Ten najväčší diamant Vteká do duše ako malinovka Bublajúca láva Nerozbitný Predsa sa láme O tie pevné pery Keď […]

Slzy hystérie Sú päsťou pod oko Ničomný sluha Som ja, si ty Som ja, si ty V tomto smogu Hre ako o závod Secesnom slohu Kadiaľ ma zas vedieš Ktorou alejou smrti Navždy tebou zatratený Opäť ja a ja A v diaľke vidieť búrku

Aké je to krásne Milovať Aké je to krásne Zdieľať city Ruka kráča v ruke Objatia – spolusvety Kiež by prchavé momenty Nevyprchali Láska nech rastie Stále – navždy Rozumieť a pohladiť Keď život bolí Aké je to krásne Milovať a byť milovaný

Kvetnatá obloha Zjavenie lúčov A hodiny obrátené Dolu tvárou Skúšaš či neprší Dlaňou A ja len mlčím Kvapky sa odrážajú Na svete Kde nie je viac slov

Tŕňová koruna Jazdí na čele sveta Radí ako ísť a kam A rytier ako špirála Ku hviezdam sám Vzdychá a trápi sa Neverný ľud Kreše iskru z pohára Ten chlap – zbitý pes Mať nad ním rumázga A otvoria sa hroby Hmlisté videnia Všakmysliac sme svoji I keď si čierna dáma A hlad sejúci do kostí Smútok a strach Ukradnú ti život V presklených perinách

Prsnatá avantgarda To je ja A ja nie je ty V područí príkazov V znamení hodín Len ten svet Len ten svet Kde srdce drotára citov odumiera Prisnil sa mi sen Že vidím ružového anjela Držal v náručí tvoju pýchu A kradol vlasom skvost Bol to však len prízrak Ostala z neho holá kosť

Samé nápady O nás, o tebe Prišla si a vyrušila moje sny Bez hnevu, bez pátosu Svojim telom a odovzdanosťou Ako to už chodí A ja hľadám vyznanie Hľadám pár slov Zbytočne A keď slnko zapadá Možno budem tvojím A možno nie Je to totiž diaľka v nás Ktorú nesie na krídlach čas A brehy krája ktosi iný Len fatamorgána ostáva Len tá jediná